Vynález valivého ložiska, vo forme drevených valčekov, ktoré podporujú alebo nesú predmet, ktorý je premiestnený, je veľmi staroveku a môže predčiť vynález
Vynález valivého ložiska, vo forme drevených valčekov, ktoré podporujú alebo nesú predmet, ktorý je premiestnený, je veľmi staroveku a môže predčiť vynález kolesa.
Hoci to je často vyhlasoval, že Egypťania použité valčekové ložiská vo forme kmeňov stromov pod sane, to je moderná špekulácie. Sú znázornené v ich vlastných výkresoch v hrobke Djehutihotep [4] ako pohybujúce sa masívne kamenné bloky na sane s kvapalinami mazané bežcov, ktoré by predstavovali hladké ložisko. Existujú aj egyptské výkresy ložísk používaných s ručnou vŕtačky.
Najskorší obnovený príklad valivého ložiska je drevená guľôčka, ktorá podporuje rotujúce tabuľky z pozostatkov rímskych Nemi lodí v jazere Nemi v Taliansku. Vraky boli datované do 40 BC.
Leonardo da Vinci začlenil výkresy guľkových ložísk v jeho dizajne pre vrtuľníka okolo roku 1500. Toto je prvé zaznamenané použitie ložísk v leteckom dizajne. Avšak, Agostino Ramelli je prvý, kto publikoval náčrtky valčekových a axiálne ložiská. Problém s loptové a valčekové ložiská je, že gule alebo valce RUB proti sebe spôsobuje ďalšie trenie, ktoré môžu byť znížené tým, že ohraničuje gule alebo valčeky v klietke. Zachytené, alebo klietka, lopta ložisko bol pôvodne opísaný Galileo v 17. storočia.
Prvé praktické klietka-valčekové ložisko bol vynájdený v polovici-1740s od horológa John Harrison pre jeho H3 Marine timekeeper. To používa ložisko pre veľmi obmedzený oscilujúci pohyb, ale Harrison tiež používal podobné ložiská v skutočne rotačné aplikácie v súčasnom regulátor hodiny.
