popis
Vnútorný a vonkajší krúžok 0010010 nbsp; obežné dráhy 0010010 nbsp; sú segmenty 0010010 nbsp; kužele 0010010 nbsp; a valčeky sa zužujú tak, že kónické povrchy obežné dráhy a osi valca, ak sú premietané, by sa stretli v spoločnom bode na hlavnej osi ložiska. Vďaka tejto geometrii zostane 0010010 nbsp; pohyb kužeľov 0010010 nbsp; koaxiálny, bez kĺzavého pohybu medzi obežnými dráhami a OD valčekov.
Táto kužeľová geometria vytvára lineárny kontaktný náplasť, ktorá umožňuje niesť väčšie zaťaženie ako s guľovými (guľovými) ložiskami, ktoré majú bodový kontakt. Geometria znamená, že tangenciálne rýchlosti povrchov každého z valcov sú rovnaké ako ich obežné dráhy po celej dĺžke 0010010 nbsp; kontaktnej náplasti 0010010 nbsp; a nedochádza k žiadnemu diferenciálnemu praniu.
Valčeky sú stabilizované a zadržiavané prírubou na vnútornom krúžku, oproti ktorej sa posúvajú ich veľké konce, čo bráni vysunutiu valcov v dôsledku 0010010 efektu tekvicového semena 0010010 ; ich kónického tvaru.
Čím väčšie sú tieto polovičné uhly, tým väčšia je axiálna sila, ktorú môže ložisko udržať.
Kuželíkové ložiská sú rozdeliteľné na kužeľovú zostavu a pohárik. Neoddeliteľná zostava kužeľa pozostáva z vnútorného krúžku, valčekov a klietky, ktorá udržuje 0010010 amp; rovnomerne rozmiestnite valčeky. Pohár je jednoducho vonkajší krúžok. Vnútorná vôľa sa vytvorí počas montáže axiálnou polohou kužeľa vzhľadom na misku, hoci predpäté inštalácie bez vôle sú bežné.
Metrické kuželíkové ložiská sa riadia systémom označovania definovaným ISO 355.
Dňa 23 {{{{1}}} získal John Lincoln Scott, farmár a stolár z Wilmotu, Indiana patent od Patentového úradu Spojených štátov za vynález kuželíkového ložiska. Účelom jeho vynálezu bolo zlepšenie výkonu kolesá vagóna používaného v poľnohospodárstve. V 1898, 0010010 nbsp; Henry Timken 0010010 nbsp; bol udelený patent [1] 0010010 nbsp; na kuželíkové ložisko. V tom čase bol Timken v St. Louis remeselníkom a držal tri patenty na pružiny na prepravu. Avšak jeho patent na kuželíkové ložiská umožnil spoločnosti uspieť.
Kuželíkové ložiská boli prielomom na konci 19 storočia, pretože ložiská používané v nápravách kolies sa od staroveku príliš nezmenili. Skladali sa z valcového sedadla na ráme a časti nápravy uzavretej v puzdre 0010010 nbsp; 0010010 nbsp; alebo 0010010 nbsp; box 0010010 nbsp; mazivo. Nazývali sa 0010010 nbsp; ložiská čapov 0010010 nbsp; spoliehali sa na mazivo, aby vytvorili tekuté ložisko 0010010 nbsp; Bez primeraného mazania by ložiská čapu [2] 0010010 nbsp; zlyhali kvôli nadmernému teplu spôsobenému trením. Timken dokázal významne znížiť trenie na ložiskách nápravy pridaním zužujúcich sa prvkov, ktoré sa skutočne valcovali, pričom rovnomerne prenášal zaťaženie z nápravy na rám cez tvrdené oceľové vnútorné a vonkajšie krúžky a valčeky - jeho 0010010 nbsp; kónický valec ložiská.
Kuželíkové ložisko v kombinácii s modernými mazivami je mimoriadne trvanlivé a používa sa takmer univerzálne v aplikáciách týkajúcich sa otáčajúcich sa nápravových a prevodových hriadeľov. Životnosť ložísk je taká, že tieto hriadele často nevyžadujú žiadnu údržbu na stotisíce kilometrov prevádzky.
V mnohých aplikáciách sa kuželíkové ložiská používajú v pároch typu back-to-back, takže axiálne sily môžu byť rovnomerne podporované v oboch smeroch.
Dvojice kuželíkových ložísk sa používajú v ložiskách kolies automobilu a vozidla, kde sa musia vyrovnať s veľkými vertikálnymi (radiálnymi) a horizontálnymi (axiálnymi) silami. Kuželíkové ložiská sa bežne používajú pre aplikácie so strednou rýchlosťou a pre vysoké zaťaženie, kde sa vyžaduje trvanlivosť. Bežné aplikácie v reálnom svete sú v poľnohospodárstve, stavebníctve a baníctve, v športe 0010010 nbsp; robotickom boji, nápravových systémoch, prevodovke, motoroch a reduktoroch motorov, vrtuľovom hriadeli, železničnej ložiskovej skrini, diferenciálu, veterných turbínach atď. Kuželíkové ložisko je jednotka, ktorá pozostáva z obežných obežných dráh (vnútorných a vonkajších krúžkov) a zužujúcich sa valčekov. Konštrukcia je určená pre kombinované zaťaženia, ako napríklad dvojčinné axiálne a radiálne zaťaženie. Ložisková os je miesto, kde sa premietané čiary obežnej dráhy kombinujú na spoločnom mieste, aby sa zlepšilo valenie, pričom sa zníži trenie. Únosnosť sa môže zvýšiť alebo znížiť v závislosti od zväčšenia alebo zmenšenia kontaktného uhla. Čím je vyšší uhol, tým väčší je uhol kontaktu. Bežne sa používajú v pároch pre lepšiu manipuláciu s radiálnym bremenom a pri niektorých ťažkých aplikáciách sa dajú nájsť v dvoch alebo štyroch radoch kombinovaných do jednej jednotky.


